Stopy v piesku

Dnes cez internetové evanjélium (po maďarsky) prišla nádherná básnička: Stopy v piesku. Parafráza na anekdotu Bruno Ferrera, ktorý vo svojej knihe píše: „Prečo je na svete, ktorý stvoril spravodlivý a všemohúci Boh, toľko zla a utrpenia? Prečo trpia nevinní? Prečo sa ľudia cítia opustení? Prečo prežívame tieto vnútorné púšte, prečo tie chmúrne noci, v ktorých umiera nádej? Raz som mal sen. Kráčal som s Pánom po pláži. Naše kroky zanechávali v piesku dvoje stôp: moje a Pánove. Napadlo mi, že každý z tých krokov predstavuje jeden deň môjho života. Zastavil som sa a obrátil sa, aby som videl všetky stopy, ako sa strácajú v diaľke. Všimol som si, že miestami boli stopy iba jedny. Prešiel som celý svoj život a uvedomil som si, že miesta s jednými stopami zodpovedali najsmutnejším dňom v mojom živote. Boli to dni úzkosti, dni egoizmu a zlej nálady, dni skúšok a pochybností, nepochopiteľné dni utrpenia. S výčitkou som sa obrátil na Pána: ,Ty si nám sľúbil, že budeš s nami po všetky dni. Prečo si nedodržal svoj sľub? Prečo si ma nechal samého v najťažších chvíľach môjho života, vtedy, keď som ťa najviac potreboval? ’ Pán sa usmial: ,Dieťa moje, chlapče, neprestal som ťa milovať ani na chvíľku. Stopy, ktoré vidíš v tých najťažších dňoch svojho života, sú moje... Vtedy som ťa niesol v náručí. ’ (Citované zo stránky Katolíckych novín, článok Mariána Deja)

----------------------------------------------------

Lábnyomok
Ma a az internetes evangéliumban a következő versike volt. Nagyon tetszik:

Álmomban Mesteremmel
tengerparton jártam, s az életem
nyomai rajzolódtak ki mögöttünk:
két pár lábnyom a parti homokon,
ahogy Ő mindig ott járt velem.

De ahogy az út végén visszanéztem,
itt-amott csak egy pár láb nyoma
látszott, épp ahol az életem
próbás, nehéz volt, sorsom mostoha.

Riadt kérdéssel fordultam az Úrhoz:
"Amikor életem kezedbe tettem,
s követődnek szegődtem Mesterem,
azt ígérted, soha nem hagysz el engem,
minden nap ott leszel velem.
S most visszanézve, a legnehezebb
úton, legkínosabb napokon át
mégsem látom szent lábad nyomát!
Csak egy pár láb nyoma
látszik ott az ösvényen.
Elhagytál a legnagyobb ínségben?"

Az Úr kézenfogott, s szemembe nézett:
"Gyermekem, sosem hagytalak el téged!
Azokon a nehéz napokon át
azért látod csak egy pár láb nyomát,
mert a legsúlyosabb próbák alatt
téged vállamon hordoztalak!"

----------------------------------------------------

Footprints
Today I got an e-mail from The Hungarian Internet Evangelium Service with a very-very nice poem of the well-known story of Bueno Ferrera. In one of his books is written about a man, who is looking back to his life - two pairs of footmarks in the sand. He notices his Master, that in the most heavy periods of his life, there is only one pair of footprints. He asks why the God left him in those times. The God answers: I didn´t left you alone any time. Those footmarks are footmarks of mine - in those heavy periods I carried you on my shoulders...

----------------------------------------------------

Znamenie alebo zhoda okolností?
Jel vagy véletlen egybeesés?
A sign or coincidence?

Prvý jarný víkend

Už je tu jar. Eronko sa vypýtal na balkón a slnil sa. To je už dobré znamenie...

The spring is finally here. Eron asked me to let him to the balcony to sun. It is a good sign...



Sobotu sme trávili s fifakmi na Čiernej vode. Trochu prechádzky nikomu neuškodí. Ani mne.

We spent the Saturday with dogs on Black water. Some walk doesn´t destroy no one. Nor me.



V nedeľu som piekla pizzu. Hodne veľa pizze. Tak som navrhla sestrám, aby sa po prechádzke stavili s malou. Tak sme mali také milé rodinné stretnutie. Nečakane sestra zahlásila, keďže nikto nie je doma a bratranec by rád doniesol výslužku zo zabíjačky, príde tiež k nám. Tak nás bolo hojne. Nečakaná návšteva ale o to milšia.

I have baked pizza on Sunday. Lot-lot of pizza. So I suggest my sisters to stop after the afternoon walk for a pizza. So we started a small kind family meeting. Suddenly my sister Gabi said, that our cousin would like to bring some stuff of pig-sticking and nobody is at home. So they stopped for a while, too. The more unexpected visitors, the more kindly cheer.





Keď odišli, zrazu zavolal druhý bratranec, že si chce kúpiť poľovnícky nôž. Či sa môže staviť s manželkou, aby mu Tonko poradil. :)

When day have left, my other cousin called to ask if he might stop with his wife to ask Tony for an advice. He wanted to buy a hunting-knife. :)



Viac fotiek / More photos on:
http://foto.orflex.sk/_foto_moje/Privat/Rodina/Prvy-jarny-vikend/list.html