Už skoro ako na klavír - dovolenočka v Csurgó

Almost as for piano hours - a short holiday in Csurgo again...

Zas sme boli na "dovolenke". 26-29 januára v Csurgó, v Maďarsku. Dovolenka v úvodzovkách preto, lebo 8 hodín som odrobila na laptope. Musela som makat, pred chviľkou som odovzdávala projekt a tam som to pripravovala. 2 dni cesta, takže to bola naozaj taká krátka dovolenočka. Ale bola dobrá. Trochu sme si oddýchli. Zabudla som však Toniho poprosiť, aby ma aspoň raz cvakol, tak som sa musela na ceste domov sama sa odfotiť, ako "pozerám - veľmi prirodzene - von oknom... :)".
----------
We were on "holiday" again. On 26-29 January in Csurgo - Hungary. Holiday in quotes, because I have worked 8 hours on lap-top. I have had to work, a half an hour ago I had finished and deadlined a project, which I prepared there. 2 days traveling, so it was really a short holidayee...But it was nice. We have relaxed a little. I forgot to ask Toni to take a photo of me - again, so I took one of myself on the way home - as I´m very certainly looking around... :).



Čím viac tam chodíme, tým kratšia sa nám zdá cesta. Je to skoro 300 kilometrov, ale už poznáme každú zákrutu, tak to rýchlo ubehne. Všímam si nové a nové veci, ako napríklad to, že veľa dediniek je elektricky presieťovaných "vzduchovým spôsobom".
----------
The more we are visiting our friends, the shorter the travel seems to us. It is almost 300 km, but we know all the crosses, so the travel runs fast. I notice newer and newer things, e.g. the electrical net of villages connected throught the air.



Krstniatko nastávajúce má už 6 mesiacov, už komunikuje. Intenzívne sa smeje a začína vymýšľať.
----------
Our god-child Emma has 6 months yet, she starts to communicate. She all the time laughes and starts to be a "good girl".



V sobotu sme boli na návšteve u Toniho krstných. Krstný doniesol výborné červené víno. Ľahulinké. Krstná spravila pečenú morku a šomlói halušky...
----------
We were on visit at Toni´s god-parents on Saturday. His god-father brought a big bottle of red wine. Very easy and fine. His god-mum made a roasted turkey and Somloi - galuska (don´t want me to translate - no chance to name it - it is a sweet cake with nubs - very tasty).



Už minule som si všimla, že na streche tamojšej základnej školy sú dve lopty. Ešte sú stále tam. Asi nikomu nechýbajú...
----------
I have already marked before, that there are two left balls on the roof of the local basic school. They are still there. It seems that nobody miss them.



Samozrejme ako vždy, teraz sme si tiež zapoľovali. Tonko strieľal s puškou a ja foťákom. Tak pre ukážku dve fotky. Jedna je pre tých, ktorí nevedia ako vyzerá jelenica. No nie tá, čím umývame okná, ale taká skutočná. Druhá fotka zachytáva lietajúcu jelenicu. Krstný brat Toniho, Öcsi ju musel držať za nohy, aby neuletela. Úspešne.
----------
Certainly, as every time we go there, we went for a hunting. Tony shoot with a gun and me with my camera. For sample I added two photos. The first one is for those, who have never seen a girly deer. It has no antlers. The other one shows a flying deer. Toni´s god-brother, Öcsi had to hold its legs to avoid its jet off. Successfully.





Viac fotiek na http://foto.orflex.sk.
More photos on http://foto.orflex.sk.

Archívne fotky

V nedeľu som nacvakala niektoré moje papierové fotografie. Mám ich zdigitalizované (aj keď v diskutabilnej kvalite) v mojom privátnom fotoalbume: foto.orflex.sk. Bohužiaľ na lepšiu kvalitu nemám čas - včera som vyžehlila asi 3 kubíky prádla.

Hodila som na web fotografie z éry s violončelom. Nejaké cesty do zahraničia - väčšinou s hudobným nástrojom. Nejaké strašné fotky zo študentských čias a samozrejme som doplnila fotomateriál z môjho detstva a ranej mladosti.

----------

I took some photos of my paper photos on Sunday. I have them digitally now - but few only in less quality - in my private photoalbum: foto.orflex.sk. Pity for so less quality, but I have no time to spend more time on it - yesterday I ironed cca 3 yardage of washed clothes.

I have put some photos of era of playing the violoncello. Some travels abroad - the most times with my music instrument. Some horrible photos from my student years and certainly I have filled up the photomaterial from my childhood and youth.







Je on-line aj zložka: Na návšteve u Orosovcov, ale je prístupné len pre kamarátov, spolužiakov a známych. Prihláste sa prosím pre užívateľské meno a heslo na stránke fotogalérie...
Príjemné pozeranie.

----------

There is a new password required folder: On visit at Oros´s, but the entry is permitted only for friends, classmates, relatives. For username and password ask for on my photo site...
Enjoy your overlooking.

Politika

(vtip)

Přijde za otcem pětiletý synáček a ptá se, co je to politika.

"Jak bych ti to vysvětlil", přemýšlí otec."Podívej se, to je jako u nás doma:
Já jsem kapitalismus. Já vydělávám peníze a nosím je domů. Maminka, to je vláda. Ta mi peníze vezme, něco si nechá a zbytek= přerozdělí podle svého uvážení. Naše služebná, to je dělnická třída. Ta pracuje a my ji za to platíme. Dědeček, to jsou odbory, ten dává pozor, aby dělnická třída nebyla vykořisťovaná. Ty sám jsi lid. Pro tebe to všechno všichni děláme. A tvůj malý roční bratříček, tak to je naše společná budoucnost. Rozumíš tomu?

Chlapeček se dlouze zamyslí a pak řekne:
"Zatím ješte nevím, nechám si to projít přes noc hlavou".

V noci se probudí zápachem, protože jeho malý bratříček se pokakal. Zajde tedy do pokoje rodičů. Tam spí jenom maminka a nejde probudit. Chlapec jde tedy do pokoje služky. A tam vidí tatínka, jak si se služebnou právě hezky užívá. Ani jeden si malé postavičky nevšimne. Chlapeče k se smutně otočí a za rohem uvidí dědečka, jak se zájmem pozoruje oknem tatínka se služebnou. Ani dědeček si ho nevšimne. Chlapeček se rozpláče a jde si lehnout.

Ráno se ho tatínek ptá: "Tak už víš, co je to ta politika?"

A chlapec smutně odpoví: "Už to vím, ale je to trochu jinak, než jsi říkal včera". "A jak, prosím tě?"

"No, kapitalismus zneužívá dělnickou třídu. Odbory tomu nečinně přihlížejí, zatímco vláda tvrdě spí. Lid je všemi ignorován a naše společná budoucnost leží ve sračkách".

Poľovačka, alebo prečo u nás ešte stále stojí stromček

Hunting - or why is still our christmas tree standing

Zase som toľko naplánovala na víkend a nič som nestíhla. Tonko chcel ísť poľovať, ja som sa chcela ísť korčulovať ale hlavne sme už chceli zrušiť stromček. Minulý týždeň v sobotu ráno sa ozval otec, že ešte nebol u nás kuknúť stromček, tak sme odložili rozoberanie stromčeka a pozvali sme ich na halászlé. Tak to zostalo na tento víkend.
----------
I have planned so much to do for this weekend but nothing really done. Tony planned to go hunt, I wanted to go to skate but the most important of the to do list was to undress the Christmas tree. My father called me last week and minded, that he had not have seen our tree yet, so we delayed the getting it down and made a post-christmas party.



V sobotu Tonko pracoval, ja som nakupovala, rýchlo som spravila obed. Po obede sme šli za Toniho kamarátom, ktorý mu vyzdobil pažbu na novej puške.
----------
Tony worked on Saturday, I made some shopping then fast lunch. Afternoon we went to visit Tony´s friend, who decorated Tony´s new gun.



Prišli sme večer o pol osmej, ešte sa stavil sused a už sa nám nič nechcelo. V nedeľu ráno chcel Tonko do lesa. Tak aby sme boli trochu spolu, išla som s ním. Nabalili sme slaninku, psov, foťák a sme vyrazili. Bolo vonku nádherne.
----------
We came home at eight o´clock pm, even the neighbour stopped to watch us. Sunday in the morning Tony wanted to go to the forest. I went with him. We packed some bacon, the dogs, my camera and got off. It was very nice outside...











Najlepší bol Eron. Dobrovoľne po opekáčke "umyl riad", kým sme sa zaoberali s ohňom.
Po obede sme vyšli na prechádzku s hafanmi, vzala som si korčule. Aj som sa na ne postavila. Chcela som, aby ma Tonko sfotil, ale sme foťák nechali doma, takže mňa ako korčuliarku uvidíte nabudúce. Po aktívnom dni sme ešte navštívili kamarátov v Turni a bolo desať hodín, keď sme sa vrátili. Rozhodli sme sa ešte chvíľku sa nedotknúť stromčeka. Však niektoré ráno pred robotou - snáď - sa mi podarí ho zrušiť...
----------
Eron was the best. As a volunteer he washed the dishes. Afternoon we went for a walk with the dogs, I brought my skates. I wanted Tony to take a photo of me, but we forgot the camera at home. At the and of an active day we went to visit our friends. It was ten o´clock at night when we return to home. We decided not to touch the christmas tree for a short time... Maybe next morning I manage its undressing... Maybe.

Nevideli ste moju pamäť? Stratila sa!

Nikdy som sa nevyznačovala dobrou pamäťou. Básničku do školy som si drvila niekoľko dní, aj tak to nebolo ono. Nie preto, lebo som nechcela, jednoducho to nešlo. Je pravda, že matematiku som sa nikdy neučila. To sa dalo odvodiť logicky krok za krokom. Matiku keď pochopíš, nemusíte sa to učiť. Hovorí sa, že sa to vylučuje - rozmýšlať logicky a mať dobrú pamäť.

Možno je to aj určitá dávka roztržitosti. Každopádne je to smutné, že predvčerom Tonko to už nezvládol a vyhlásil, aby som si kúpila niečo na svoje závity.

Slabosť v tomto smere má však určitým spôsobom aj výhody. Vždy sa dobre pobavím na všetkých vtipoch - totiž si nepamätám pointu. Keď sa snažím povedať vtip, pobavia sa ostatní, lebo pretransponujem myšlienku vtipu tak, že to už nie je smiešne alebo v lepšom prípade hneď začnem pointou.

Ale späť k podstate. O čom som pôvodne chcela písať? :)

Už minule som rozmýšlala, že poprosím mamu, aby mi preštudovala tabletky na pamäť. Ona je v liekoch doma - chcela byť lekárnička. Dnes som išla ale kúpiť obed a oproti v lekárni som sa stavila kúpiť Tonkovi špeciálnu zubnú pastu na ďasná. Pred zaplatením mi napadlo, že som niečo ešte z lekárne chcela. Tak som povedala lekárničke, že hneď si spomeniem. Asi minútu som tam stála - a úspešne: Tabletky na pamäť, prosím. V lekárni hneď prepukla výborná nálada. Skrátka show.

Preto Vás láskavo prosím majte so mnou trpezlivosť. Píšem si všetko, ale je možné, že si nebudem pamätať, kde som nechala svoj debilníček.

Zatiaľ to je všetko. Keď sa mi po užívaní bylinkových kvapiek viditeľne (keď sa to dá takto povedať) zlepší memória, budem Vás o tom informovať.

Prečo nikdy nezbohatneme?

Včera sme zas randili s Tonkom (pre neznalcov situácie - môj manžel). Akurát sme žuli výborný kebab, keď som si zase uvedomila, že je nám dobre. Že asi to robíme správne. Každé dva týždne aspoň raz randíme, pôjdeme do reštaurácie alebo len tak na pivo, rozprávame sa a užívame si život.

Napríklad taký kebab. Mohli sme sa doma navečerať a porozprávať sa pri kuchynskom stole, ale vonku je to iné. Pripomína mi to časy asi zpred piatich rokov, keď sme chceli každú chvíľku navzájom si vychutnať.

Mám to rada. Tonkove moto je užívať si rozumne život, nevieš, kedy sa nedožiješ svojich zbytočných úspor. Odkladať dobrú flašu vína či šetriť si čo i len sprchový gél na zvláštnu príležitosť je tá najväčšia hlúposť. Tu a teraz. Ty a ja.

Život je krásna vec, len si ho netreba premárniť.

Vianoce 2005

Veľmi kreatívny názov, že? Nič lepšie však mi - po dlhej mozgovej deaktivite počas Vianoc - nenapadá.

Hneď na začiatku by som Vám chcela zaželať všetko dobré v novom roku, štastie, lásku a úspechy, Božieho požehnania. Nejako tých 10 dní prešlo rýchlo. Pri mojej tendencii plánovať 1 856 % a potom nespraviť ani 1,856 promile - to sa dalo čakať. Ale aspoň som si pomerne dobre oddýchla. Duševne. Fyzicky ani nie, lebo chodenie po návštevách je relatívne náročná činnosť (mám na mysli aj ochutnávku vianočných špecialít ako kačica, grog a pod.).



Vianocovať sme začali u nás doma, spravila som na obed lososa - mňam. Pár kvapiek citrónu a lepšie si neviem ani predstaviť. Málo kostičiek a mäkulinké mäsko (pozn. zdravé). O piatej sme sa presunuli ku svokrovcom, kde nás čakala tradičná východná - podkarpatská - večera: hubová polievka z dubákov, údený bok, varená klobása, vyprážané mäso a beigli. Ešte šťastie, že som sa natlačila do úzkych nohavíc, lebo mi to nedovolilo čo i len pomyslieť na polku jedla, čo bolo na stole. Dva-tri dzoby a konec. Akcia "Darček pod stromček" a šup k našim zopakovať celú procedúru.



Polomŕtvy sme sa vracali domov. Eron bol vybláznený, od rodičov dostal aj darček. Sušené prasačie ušká. Jaj, ako sa tešil.

Prvý sviatok vianočný sme šli do kostola a po omši sme boli pozvaní na obed ku kamarátom. Vierka Sz. piekla kačicu, no verte mi - bola nebeská. S kapustičkou a knedličkami. Mňam. Znovu som na sebe, na štastie, mala úzke gate. Takže pohodička. Horšie bolo, keď sme hneď odtiaľ sa presunuli ku babke na večeru. Bola kačica s kapustou... Ale bolo to dobré. Aspoň mám zas absolvovanú na rok kačicu. Inokedy sa k tomu nedostanem.

Pokiaľ sa nemýlim, v pondelok sme šli k mamine na obed, tradične sa tam stretla šíršia rodina. Natentokrát to bola taká užšia šíršia rodina, ale bolo fajn.

V utorok sme sa šli s Tonkom čavargovať do Bratislavy. Nostalgicky sme sa vybrali autobusom, už len z toho dôvodu, aby sme sa mohli staviť v Plzenskom dvore na pivku. Prešli sme mesto krížom-krážom a večer, keď sme už odpadávali, odplazili sme sa na Bajkalskú na autobus. Ten jeden beťár mal mať odchod 45 a 42 odišiel. Museli sme tam mrznúť 20 minút. Samá romantika.



V stredu som odškrabala ešte pripálený olej z kachličiek pri šporáku - to som pred sviatkami nestíhla. Ďalšie dni som sa odhodlávala na vysávanie, ale nepodarilo sa mi prinútiť sa. Posledný voľný deň som pomohla Tonkovi s inventúrou v poľovníckom obchode (Eron sa tam skamarátil s levom). Za deň sme aj skončili. A dnes - v utorok - 3. januára som nastúpila. Šéf ma vítal s tým, že dnešný deň chápe ako rozbehový, ale bohužiaľ počet a obsah mailov ma hneď naštartovali na plný výkon.

Keby Ste mali chuť pozrieť si viac fotiek, navštívte môj fotoalbum na foto.orflex.sk: http://foto.orflex.sk/Privat/Vianoce/list.html