foto.orflex.sk

Rozbehla som projekt foto.orflex.sk. Je to taký poloprivátny fotoalbum, ale srdečne Vás pozývam.

Smútna správa

Ktorí ste ju poznali, venujte prosím sekundu spomienke na tetu a krstnú môjho otca, pani Erzsiku Stankó rod. Krajčovičovú, manželku seneckého kostolníka, ktorú pred týždňom zrazila nepozorná šoférka. Dnes ráno o 7*00 hod. podľahla zraneniam.

Svetlo večné nech jej svieti.

Pohreb so zádušnou omšou bude 16. decembra 2005 (v piatok) o 14*00 hodine v seneckom rímsko-kat. kostole.

Čo som všetko postíhala

Nakoľko na tejto stránke je množstvo fotografií, čakajte prosím, kým sa stiahnu. Ďakujem.

Tento víkend som mala hodne dlhý. V podstate nebol o nič dlhší, ako tie ostatné, len toľko vecí som postíhala, ako inokedy za celý mesiac. Samozrejme zoznam, čo som všetko naplánovala a nestíhla by bol rádovo dlhší, ale koho zaujíma, že som zase neumyla okná a ešte nemám darčeky a pod.

Sobota. Ráno nakupovanie, niečo na obed, minimálne úpravy v byte. Kamarátka Daniela mi zavolala, že ide do Bratislavy za našou učiteľkou violončela, potrebuje od nej nejaké noty. Že či nejdem s ňou. A čo by nie...





Stretli sme sa s pani učiteľkou Procházkovou u kamarátky, kde nacvičovali čellisti - bývalí kolegovia a kolegyne na koncert. Zas a znovu som zistila, ako letí ten čas. Malý Tomáško má už čoskoro 18 rokov a meria ... do toľkých ani neviem narátať.



Skončili sme vizitu, tak som navrhla, aby sme šli sa pozrieť do IKEI. Ja tam vždy niečo nájdem. Len keby tam toľko ľudí nebolo. Nebolo kde parkovať, autá stáli aj na hlavnej ceste a čakali, aby mohli odbočiť na parkovisko. Dlhá rada. Strašné, skoro som to vzdala. Ale keď sme šli my, tá situácia ešte nebola taká dramatická oproti tomu, aký bol stav, keď sme odchádzali. Mali sme štastie, aj pri pokladni sme relatívne rýchlo skončili.

Tonko môj má absolútne najnegativistickejší (to je vyjadrenie jeho antipatie voči veci) názor na Fast Food. V podstate aj ja, ale sem tam, vrámci potvrdenia si našej teórie dokážem sa povzniesť a natlačiť si do seba s kamarátkou hodne nezdravý hamburger.



Tonko zatiaľ čistil hlavy praryby jesetera volšského (vizy). Prípravujeme sa už na vianočné tradičné halászlé. Tajomstvo tohto gastronomického veľdiela je v tom, že sa musí pripravovať z čo najviac druhov rýb. My sme ho s Danielkou v pozadí duševne podporovali (pri vínku).





21*00 - zazvonil telefón. Kontrola: A bola si voliť? Sakra - zabudla som. Ako je to možné. Poď kuťuš, ideme voliť. (Kuťuš je psíček po maďarsky). Rodinný výlet do neďalekej volebnej miestnosti. Povinnosti vykonané - môžeme ísť spinkať.

---

Nedeľa sa začala tradične: ráno kostol. Keďže sme mali doma dobré, čerstvúčke rybacie hlavy, rozhodli sme sa uvariť polievku. Po obede sme sa prešli ku sesternici do Borše. Majú tam taký pekný Kauntrisalón (čítaj Country salón). Dali sme si varené vínko, pokukali sme koníky a šup domov.







V aute sme mali tie rybacie hlavy, museli sme sa u našich zastaviť a hodiť ich do veľkého mrazáku. Tak sme si aj tam dali pivko (viem, viem, malo by sa to obrátene, najprv pivo, potom víno). A keď sme tam už boli, tak sme sa aj navečerali.





Ako sme sa vrátili, tak ešte prišla Daniela na chvíľku. Na druhý deň ráno odchádzala do roboty - je prvou violončelistkou v banskobystrickej opere. Tak sme si ešte hodili kec a zase bola noc. Akurát odchádzala, keď sa stavil sused, ktorému Tonko sľúbil nejaké tie jeseterie hlavy. Bol len chvíľku, hneď odišiel. Už sme sa chystali spinkať, keď sa stavili brat Miky s frajerkou Lili. Sú strašne zlatí. Otvorili sme si fajnové rozé a trochu sme si pokecali.



Ešte som ich s fifakom odprevadila domov a po tom všetkom sme sa konečne dostali do postele.

Predvianočné nočné potuľovanie

Nakoľko na tejto stránke je množstvo fotografií, čakajte prosím, kým sa stiahnu. Ďakujem.

Víkendovať - relaxovať som začala už v piatok večer. Síce ma budík na stole klamal - ukazoval o hodinu menej, ale som už bola pripravená so sestrou vyraziť na vianočné trhy. Musela chuderka na mna trochu čakať, keďže som mala hodinové psychické meškanie, ale na Hlavnom námestí akurát vrcholila nálada, keď som dorazila. Kto ste tam ešte neboli, vrele odporúčam - prechádzka Vás naladí vianočne. Keď nie prechádzka, tak varené víno.



Po nalaďovaní sa na vianočnú náladu som odprevadila sestru Gabiku ku babke, ktorá býva v Starom meste. Gabi je svetobežkyňa, v kuse niečo robí. Mala na druhý deň nejaké záležitosti riešiť v Bratislave. Babka nás čakala večerou. Mňam.





Rada chodím ku babke - Staré mesto má takú zvláštnu atmosféru. Sú to staré byty s historiou a s výhľadom na Dunaj.



Bolo už deväť hodín, keď som vyrazila domov. Nočná Bratislava - nostalgia študenstkých čias. Napríklad Turanská si dobrá na moste SNP. Odkedy si pamätám, zdobí to výhľad na hrad.





Ticho a kľud. Všetci sú asi na Hlavnom námestí:





Bolo fajn, trochu som sa konečne pohla z tradičnej trasy Senec, aut. stanica - Bratislava, aut. stanica. Mala by som častejšie vyhľadávať nočný život. Musím sa cvičiť, lebo už mám pomaly tendenciu o desiatej zaspávať. Kde sú časy, keď som o druhej v noci začala maľovať...

Fotky z detstva

Na začiatok len toľko, že som bola vždy živá, nedalo sa ma ani odfotiť - viď fotky. Maminka nás fotila starou Flexaretkou, na ČB 6x6 film, niekedy aj na farebný. To bolo teda fotenie: najprv odmerať svetlo, nastaviť čas a clonu. Ale bola som rýchlejšia, než najkratší čas na Flexaretke:-)





Bola som strašne škaredé detsko (alebo decko?). Jeden kňaz sa vždy pýtal mojej mamy, keď sme sa stretli, že prečo má tento chlapec náušnice. Okrem toho som mala na počiatku aj žltačku. Ale vlasy nie. Dlho som nemala vlasy, len faldíky.







Naša prvá poľovačka.



Prvý deň v škole. Poznačil ma na celý život.



V Bratislave na Kozej ulici. Teraz napravo odomňa tam je kníhkupectvo Artforum.



Takto sme cvičili so sestrou - na stúpačkach v paneláku. Keď som to objavila, tak som hore, za závesmi (na fotke sú odhrnuté)sa schovala. Predstavte si tú paniku, keď zo zamknutého bytu zmizne dcéra... Dodnes mi to rodičia pripomínajú.









Naľavo fotka na table zo základnej školy, napravo z gymnázia.

Tancovačka s pivom

Folk, dobrá nálada, hudba, tanec a pivo vo výhľade. Do tanca hrá chýrny Szőttes. Pre začiatočníkov - čo budeme asi všetci - je zabezpečený odborný znalec. Na rozbehnutie výuka v kruhu a potom voľná zábava. VSTUP VOĽNÝ...

Tak toto bola pozvánka na tancovačku s pivom. Pozvánku v papierovej forme dostali všetky detičky v maďarskej základnej škole a v gymnáziu. Záujem však, bohužiaľ, nulový. Vyvodili sme konzekvenciu - v budúcnosti to nebudeme siliť. Škoda, že nie je nijaká potreba schádzať sa pri dobrej hudbe a cítiť sa dobre. Veľmi ľutujem, lebo aj keď nás bolo len zopár, bolo to výborné.

Jazvečík Eron, náš spolubývajúci

Volám sa Eron, bývam so Zuzkou a Tonkom v Senci. V podstate sa mám dobre. Teraz mám už nejaký rok aj päť mesiacov. Mám za sebou už niekoľko skúšok a už aj prvé slečny. :-) Nasledovná fotka je moja prvá fotka, tu mám deväť týždňov:



Keď som bol menší, mohol som spinkať na gauči a mal som ešte také dobré hračky. Mäkkulinké, chlpaté, gumené, malé, veľké. Dnes mám už svoju posteľ, na gauč nemôžem a jedinou mojou hračkou je tenisová lopta, lebo tú nerozžužlem za 20 sekúnd. Jedna mi vydrží tak dva mesiace.









Loptičku môžem hrýzkať, nadhadzovať si, kopať. Ale najradšej ho schovávam kade-tade a potom štekám, aby mi ho odtiaľ vybrali. Gazda sa vždy postaví a príde ku mne. Je to sranda. Keď tú loptu schovám ku káblom od počítača, to sa mu až tak nepáči. Gazdinke zas vadí, keď sa hrám pod sušiakom. Nepochopí, že ma baví zamotávať sa do čistého prádla.





Už som sa naučil chodiť okolo kvetináčov ale aj skočiť do vane. To však praktizujem len v prípadoch, keď ma nikto nevidí.



HOP dnu - HOP von:





Gazdinka má stroj na teplo. Len keby toľko s ním nechodila hore-dole.



Raz sa mi stalo, že som sa zamotal do rukáva gazdinej košele. Chvíľku to bola zábava, ale postupne som sa už nemohol ani pohnúť. Hral som sa na tuleňa. Chvíľku ma to bavilo, ale potom už nie. A keď gazdinka prišla domov, tak si šla pre foťák a fotila ma. Až potom ma vyslobodila.



Najradšej však chodím do lesa. Niekedy pôjdeme skoro ráno, väčšinou v nedeľu, keď máme všetci čas. Vezmeme si dobrôtky na opekanie a raňajkujeme v lese.



Chodíme aj poľovať s Tonkom a veľkým bratom Fredom. On tiež má poľovnícke skúšky.



Toto je moja najobľúbenejšia fotka. Vyzerám taký veľký...



Už som sa tu raz objavil na tomto blogu. Keď budem veľký, budem IT špecialista.

Krst v kufri

Ako dopadol krst knihy?

Mierny stres, taký zdravý, v kufri 5 litrov červeného vína a knihy na predaj. Situácia ideálna až po krížovatku Oravská - Košická. Tam sa to stalo. Rachot v batožinovom priestore a už to bolo. Knihy vo víne. Rezervné koleso tiež.



17.17h: Konečne doma, rýchlo vybehnúť na poschodie pre psa. Expres venčenie spojené s vyťahovaním premočených vecí z kufra, aby sa víno neodparovalo - mesiace by sme asi spomínali. Koberček na balkón, rozbitý demijon na vyhodenie, stratený pes, stres č. 1. Skoro ako básnička. A vtedy zazvonil telefón. Oznámiť či neoznámiť víno. Rozhodnutie: oznámiť, stres č. 2.

17.43h: Kúpeľka, čerstvo vybehnuté očko na pančuchách, no nevadí.

17.58h: Konečne som dobehla do kultúraku, na miesto činu.

Takto hekticky sa to začalo. Odovzdala som foťák tatinovi, dohodli sme sa s organizátormi ako - čo približne. A môže sa začať. Privítali nás organizátorky, p. Poláková a p. Lieskovská.





Krst moderoval Gábor Strešňák. Kamarát, kolega a archivár, ktorý mi s tou knihou pomáhal aj pri písaní diplomovky, z ktorej sa táto kniha zrodila. Bola som rada, celá miestnosť bola plná, pohodová atmosféra. Dokonca prišiel aj primátor mesta, jeho zástupkyňa a ďalší významní ľudia.







Porozprávala som o krste v kufri, tak som vymyslela iný spôsob krstu. Na poslednom tzv. krste, kde som bola, krstili Tonka za lovca jeleňov. To sa robí tak, že si musí klaknúť cez obeť a palicou, alebo hrubšou holou vetvou ho vyšibú. Téma VETVA reže aj do rodokmeňov, tak som si zobrala vianočnú vetvičku a krstili sme s Gáborom na poľovnícky spôsob. Trochu netradične.



Porozprávala som, ako som sa stala autorokou (lepšie povedané spoluautorkou) riadne vydanej knihy. Moc som do toho nemiešala odborné veci. Skôr som hovorila o osobnom prežívaní zrodu veľkého projektu. Ľudia počúvali a prežívali to so mnou znovu.



Prešli sme na štýl otázky a odpovede. Najprv sa pýtal Gábor, potom ľudia. Skoro všetci mali ako-také skúsenosti so zostavením vlastného rodostromu. Viacerí mi ponúkli, že v prípade, keby som sa rozhodla pre pokračovanie, dajú mi tipy na nejaké nové zdroje. Jedna pani má knižku, kde je uverejnený maľovaný rodostrom skladateľa J. S. Bacha.









Na chvíľku upriamte prosím Vašu pozornosť na zástupcov mládeže v poslednom rade: kamaráta Andrása (to máš za to) a kamaráta Zsolta, ktorý sa nechtiac schováva.



Pri tejto téme nemôže chýbať ani najnovšia generácia. Bývalá spolužiačka Katka so synčekom. Na konci posedenia som bola zasypaná kvetmi. Ľudia si kúpili aj knižky, aj som spravila miniautogramiádu. Organizátori prichystali aj pohostenie (naštastie tých 5l červeného vína nechýbalo). Bolo to super.





Ďakujem organizátorom, Mestskej knižnici v Senci, Kníhkupectvu Effect a Združeniu Senec a okolie, že mi umožnili takto honosne prezentovať našu knižku. Ďakujem publiku, že ma prišli podporiť. Dúfam, že knižka im spríjemní zimné večery a nájdu v nej nové výtvarné inšpirácie pre svoje rodostromy.

A potom, aby mi sláva nestúpla do hlavy, som šla s Tonkom pucovať auto...



Tak tak to bolo.

Viac fotografií na stránke foto.orflex.sk

Digitálna zima

Zima je už tu. Včera som zase nafotila nejakú tú "zimu", tak som sa rozhodla založiť stránku so zimnými fotkami. Postupne to tu budem dopĺňať.