Víkend v kúpelni

Nájdite 5 rozdielov:





Víkend som sa zotavovala v pyžame. Neviem už ako sme na to došli, že si tú čiernu sieťku natiahneme na hlavu a budeme sa fotiť pred závesom v kúpelni. Tonko je kamarát do dažďa aj do kúpelňe...

Rodokmene a ja

Vyzerá to super profícky, ale bola to náhoda. Vlastne to bude aj téma minikrstu mojej knihy: AKO SOM SA STALA AUTORKOU NORMÁLNE VYDANEJ KNIHY s názvom Rodové postupnosti a ich grafický vývoj. Štastnou náhodou. Stretla som sa so správnymi ľuďmi, ktorí ocenili moju teoretickú diplomovku: boli to genealogovia (genealógia znamená rodopis a genealógovia sa zaoberajú s tzv. rodokmeňami).

Je pravda, že tiež zaujímavé, ako som sa dostala k takejto genealogickej téme na Vysokej škole výtvarných umení. Bolo to teda takto, počúvajte:

Vybrala som si na praktickú diplomovku spracovanie rodinných dokumentov, vzťahov a fotografií na multimediálne CD. To znamená, že som si musela spraviť grafiku, naprogramovať CD a obhájiť. Teoretická diplomovka mala byť v súvise s praktickou, takže vedúci katedry, mnou veľmi ctený pán profesor Longauer (odvtedy Ľubo :-) vymyslel, aby som spracovala grafický vývoj rodokmeňov.

Neobstála námietka „Však ja nie som genealóg ani historik ani nič podobné.“ Som výtvarníčka a musela som šéfa poslúchať. Navštívila som budapeštianske archívy a knižnice, Viedeň a vlastne celé šíršie okolie. Napríklad mesto Martin. Tam v Slovenskej národnej knižnici sídli Kabinet genealógie SNK v Martine. A v kabinete má sídlo aj Milan Šišmiš. Úžasný človek, kamarát, ktorý mi veľmi pomohol. Pozbieral nejaké rodokmene (správne sa rodokmene terminologicky rozlišujú podľa typu). Mala som diplomovku zachránenú. A čo mi Nebo neposlalo? Pridelili mi za oponenta profesora Nováka, ktorý napísal tie knihy o heraldike. Prišiel osobne na moje obhajoby, za čo mu veľmi ďakujem. Navrhol na konci oponentského posudku, aby som svoju prácu poslala do SGHS (Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť). Tam majú súťaž o najlepšiu genealogickú prácu. Víťaznú prácu vždy publikujú. Tak som to tam poslala a prišla mi odpoveď, že moju diplomovku vyňali zo súťaže a idú to rovno vydať. Radosť a šťastie, metrové skoky a pod.

Prešli 3 roky, možno aj trochu viac. S Milanom Šišmišom sme pozbierali ešte ďalšie obrázky, redigovali text (úprimná vďaka Milanovi za terminologickú a jazykovú korektúru a vôbec za všetko). Celé sme vylepšili, ja som to zalomila, spravila obálku a je to na svete. Také jednoduché.

A teraz o peniazoch. Áno, je to tak. Nie je to lacná vec. Ďakujeme všetkým sponzorom, ktorý nám umožnili vydať túto knižku.

Mám aj taký restík, za ktorý sa veľmi hanbím a pred celým svetom sa chcem verejne poďakovať môjmu otcovi: Gabrielovi Agárdymu, ktorý ma v tom podporoval hlavne pri získavaní finančných prostriedkov. Pomáhal mi dokonca aj fotiť obrázky a ja som naňho úplne zabudla ako pri zozname autorov fotografii ako aj pri viacstranovom ďakovnom zozname. A pritom si zaslúži byť uvedený na prvých miestach. Prepáč Oci (Bocs Papa).

O tom všetkom a ešte aj o iných veciach Vám porozprávam na minikrste 30. novembra 2005 (v stredu) v Senci v kultúraku na poschodí o 18.00 hodine. Srdečne Vás pozývam.

--+ link na článok krstu +--



Tento rodokmeň bol prvý, ktorý sa mi dostal do ruky. Celkom inšpirujúci Adam ako predok. Dosť naturalistické, čo vyvolalo ešte väčší zápal pre tému u môjho vedúceho ateliéru.



A toto sú ukážky z mojej praktickej diplomovky, multimediálneho CD s rodinnými fotkami a dokumentami. Nechcem sa chváliť, ale je to pravda: táto práca sa páčila aj bratislavskému primátorovi Jozefovi Moravčíkovi a to natoľko, že mi v roku 2001 udelil cenu Mladý výtvarník roka. Ale to je už iná rozprávka.

Multitematická dovolenka

Využili sme štátny sviatok 17. novembra na super dovolenku v Maďarsku. Máme tam nastávajúce krstniatko a poľovníci majú úžasný revír. Preto ten názov Multitematická dovolenka. Išli sme spolu s Tonkom na dovolenku a mierne sme si aj od seba oddýchli. Vyrazili sme ráno, u nás hodne svietilo slnko, bolo krásne počasie. Hlásili sneh a dážď, ale chvála Bohu, štyri dni sa tieto pohromy ani neukázali.



Rýchla exkurzia po pamiatkach nášho hlavného mesta. Nasledujúce fotky som robila počas cesty z auta (rýchlosť 1/2000 a 1/4000). Výhliadka cez zábradlie Prístavného mostu:





Na juhu sme stihli ešte síce nejaké obláčiky, ale veľmi rýchlo ich rozfúkal vietor.



A prišli sme. Trojmesačná Emma nás vítala ako starých známych.



Tak toto je vrcholná fotografická póza, na čo sa moji milovaní zmohli :-)



A ako to unavilo naše krstniatko...



A pri západe slnka náš hostiteľ, majiteľ minidomčeka na pokraji mesta hovorí: "Tak vidíš, takýto západ slnka by som za nič nevymenil."



Fotografická finta, že som bleskla cez sklo do okna a tam sa odrazila postava stojaca vo vnútri.

Svetlá chvíľka, že môžem byť aj ja na fotkách. Tonko si išiel zacvakať:



A teraz TICHO. Hlavný hrdina poľovníckej časti dovolenky. Puška Ferlach! Poľovníci vedia, o čom hovorím. A mohli sme sa aj dotknúť. Som zvedavá, ako dlho budem doma počúvať ...



Náš kamarát Štefan má zbierku naozaj krásnych a hodnotných poľovných zbraní. Tento exemplár je naozaj umeleckým dielom:



CONCLUSIO:
Záverom našej dovolenky sme zistili pri prezeraní kníh s poľovníckou tematikou, že tí poľovníci v minulých storočiach to mali dobre vymyslené. Išli do Afriky, poslali chlapov na poľovačku...



...a zostali odpočívať doma s ich ženami. No čo vy na to?



(Fotky z kníh Zsigmonda Széchényiho.)

Jókaiho divadlo

A szabin nők elrablása...
to je názov divadelnej komédie Jókaiho divadla z Komárna. V preklade znamená "Únos sabinských žien". Včera som sa nečakane ocitla v divadle na tejto hre. Bolo to super. Hrali dobre, dokonca aj Tonko sa bavil, ktorý až tak (čítaj: vôbec) nemá rád divadlo.

Dráfi Mátyás ako Rettegi Fridolin, riaditeľ putovného divadla:



Bandor Éva ako Róza, slúžka v dome pána profesora:



Varsányi Mari ako manžeka a Szvrcsek Anita ako dcéra pána profesora. Obe sú riadne ženské, ktoré vládnu nad manželmi. Fúrie, celá zápletka sa rieši preto, aby sa nedozvedeli, že všetci ostatní chcú ísť na predstavenie putovného divadla.



Boráros Imre ako pán profesor, ktorý ešte za študentských čias napísal jednu divadelnú tragédiu z rímskych čias, ktorú doteraz schovával. Ponúkne riaditeľovi putovného divadla, aby ju zinscenoval. Ale samozrejme, manželka sa nemôže o ničom dozvedieť!!!



Mladšia dcéra a permanentný hlavný hrdina putovného divadla sa zaľúbia. Ach, romantika!

A kamarát András v hľadisku. Veľmi ma potešil vysoký počet mladých ľudí, ktorí prišli na toto predstavenie.

Hrala živá hudba, výborná klavíristka s bicistom. Hudba bola ľahko operetná, známe melódie. Veľmi živé, skoro tanečné. Výborná nálada. Skrátka super.

Vyššie publikované fotky som fotila asi z výšky 10. radu so vstavaným bleskom. Citlivosť 400-1600. Preexponovanie asi 0 až +1/3. Priorita uzávierky: 1/40 - 1/60 s. Clona F/8 - F/5,6. Ohniskové vzdialenosti cca 200 (320 na analógovom stroji). Bez stojana, všetko z ruky!

Ďalšie info o predstavení:
A szabin nők elrablása - info na stránke Jókaiho divadla.
Fotogaléria tohto predstavenia na stránke Jókaiho divadla.

Sloboda za mrežami

Sloboda za mrežami, 2005/11/14


Nádherná Gabi, 2005/11/12


Pozor, 2005/11/14

Keď aj málo pomôže

Nebudem písať o humanitárnych činoch, ale zas a znovu o fotení. Je veľa webstránok, kde si môžete prečítať foto-grífy, ako napr. na stránke Mira Veselého: http://www.diginews.sk/foto/.

Hovorí sa, že najlepšie skúsenosti získam praxou. Ja som však úplne náááhodou zistila pri polievaní kvetov, ako sa dajú pekne kvapočky vody nafotiť. Pri fotení vody je vždy problém, že voda je úplne priesvitná. Aspoň väčšinou.

Mali sme pred oknami kvetinky, ktoré nemali misku. Keďže už ide zima, tak sme ich dali dnu. Pod jednu kvetinku sme nemali čo dať, tak aby voda pretekajúca cez celý kochlík nerozmočila dosku, dali sme pod ňu fóliu, ktorá sa dáva na začiatok prezentácií. Taká priehľadná. Polievala som túto kvetinku a zopár kvapiek vody pristálo na tejto fólií. Tá 0,5 mm hrubá fólia spôsobila, že kvapky majú tieň a takto vyfotený obrázok je plastický. Preto ten názov príspevku.



Skúste tiež. Je to zábava.
Z.

Voľbyť či nevoľbyť

Ja nemám rada politiku. Preto ani nepíšem politické príspevky, ale cítim povinnosť ísť si odvoliť. Je to jediná možnosť ako ukázať ľuďom, ktorí pre nás niečo spravili, že v nich dôverujeme.

Včera ma zas vytočili. Jedna v štátno-politickej štruktúre vysoko postavená pani skonštatovala, že nevie koho má ísť voliť do VÚC, tak asi nepôjde. (A pritom aj jej pozícia od toho závisí!!!!)

Tomuto nerozumiem. Vysvetlite mi to niekto! Preboha - keď inteligentnejšia polovička našej národnej populácie sa stavia k politike takto, tak sa nečudujme, že to naše Slovensko sa z tejto trochu smradlavej kaše nikdy nedostane.

ZAPAMÄTAJTE SI!
Najhoršie riešenie otázky koho voliť je neísť vôbec voliť!

Počúvajte svoje srdce, lebo tí, ktorí sú fanaticky odhodlaní voliť SVOJHO VODCU - tí určite pôjdu. Aby sme nedopadli ako v Maďarsku, keď pravicová väčšina bola presvedčená, že vyhrajú a preto mnohí nešli voliť. Prvé čo bolo, že komunisti rozdali to, čo si dovtedy Maďarsko našetrilo na ďalší vývoj.

A ešte jedna vec, čo nepochopím:
Nariekanie, že ako sa máme zle. A keď sa dotyčného spýtam, a boli Ste voliť?, tak odpoveď znie:
Ja nie, ja nemám rád politiku. Ja sa do toho nemiešam.

TAK POTOM AKO TO TU SAKRA CHCETE ZLEPŠIŤ?

NEZABUDNITE:
26. novembra 2005 - v sobotu sú voľby do vyšších územných celkov. Tento orgán má väčšiu kompetenciu, ako si myslíte. Veľa práv prešlo zo štátu na VÚC, rozhodujú o dôležitých veciach...

---------------------------------------------

30. novembra 2005 - Ďakujem všetkým, ktorí si dali tú námahu ísť si odvoliť.

Večerná zábava

Všetci, čo ste sem klikli preto, lebo si myslíte, že tu budem rozpisovať nejaké horúce večerné témy, musím Vás sklamať. Fotila som - čo iné, že?

Môj najlepší kamarát

Tento víkend bol super. Konečne sme s Tonkom boli spolu. Celý týždeň a týždeň predtým a ešte predtým som makala, aj v sobotu. Preto sme ocenili, že sme trochu spolu. (Ja už dávno vravím, že u nás roky manželstva treba deliť piatimi.) Zase som zistila, že môj najlepší kamarát je Tonko, oficiálnym titulom manžel. Blbli sme ako dve deti. Skúšal si nový kabát na poľovanie a strúhal xichtiky. Tak som rýchlo vytiahla foťák a cvakla ho. No, nie je zlatý? Na zjedenie!



Pre kompletnosť rodinnej idilky prikladám aj svoju podobizeň.

Znovuvysvätenie oltára Božieho hrobu v Senci

V sobotu sa u nás konalo znovuvysvätenie oltára Božieho hrobu. Bola som fotiť akciu. Zistila som dve veci. Ten oltár je naozaj krásny a to, že ten môj nový foťák je naozaj dobrý.

Fotky s telkáčom (teleobjektív) počas slávnostnej omše:



Fotky so širokáčom (širokouhlý objektív) počas aktu svätenia:









Dobre sa s tým Canonom dá fotiť aj na diaľku (širokáč):



A na recepcii s telkáčom:



Teraz pripravujem z nafotených fotiek taký denník reštaurovania pre miestne noviny a CD-čko s galériou obrázkov pre sponzorov. Už sa teším. Prvé materiály z fotiek s novým foťákom.

Fotenie oltára

V sobotu bude znovuvysvätenie zreštaurovného oltára Božieho hrobu. (Rímsko-kat. kostol o 9*00 h v Senci). Včera sme ho boli fotiť pre komerčné účely, takže sme potrebovali veľa silných chlapov, aby nám posunuli lavice, ktoré by ináč trčali do záberov. Bola to celkom zábavná akcia, skončili sme večer o 10-tej. Tu sú fotky:









Tatino, Gabriel Agárdy, ktorý to všetko vymyslel, vyprojektoval, spustil, organizoval, kontroloval, riešil a pod.



A takto chlapi lavice nosili:

Večné svetlo

Vždy som mala túžbu v deň všetkých svatých si vyfotiť cintorín, je to nádherné, keď všade horia sviečky. Tak som si zobrala foťák, a tu sú fotky. Jedine, čo mi vadilo, že teraz ma ten sviatok až tak nedojal. Je to tým, že som sa zaoberala s fotoaparátom. Nabudúce si ho už nevezmem.