Vianoce 2005

Veľmi kreatívny názov, že? Nič lepšie však mi - po dlhej mozgovej deaktivite počas Vianoc - nenapadá.

Hneď na začiatku by som Vám chcela zaželať všetko dobré v novom roku, štastie, lásku a úspechy, Božieho požehnania. Nejako tých 10 dní prešlo rýchlo. Pri mojej tendencii plánovať 1 856 % a potom nespraviť ani 1,856 promile - to sa dalo čakať. Ale aspoň som si pomerne dobre oddýchla. Duševne. Fyzicky ani nie, lebo chodenie po návštevách je relatívne náročná činnosť (mám na mysli aj ochutnávku vianočných špecialít ako kačica, grog a pod.).



Vianocovať sme začali u nás doma, spravila som na obed lososa - mňam. Pár kvapiek citrónu a lepšie si neviem ani predstaviť. Málo kostičiek a mäkulinké mäsko (pozn. zdravé). O piatej sme sa presunuli ku svokrovcom, kde nás čakala tradičná východná - podkarpatská - večera: hubová polievka z dubákov, údený bok, varená klobása, vyprážané mäso a beigli. Ešte šťastie, že som sa natlačila do úzkych nohavíc, lebo mi to nedovolilo čo i len pomyslieť na polku jedla, čo bolo na stole. Dva-tri dzoby a konec. Akcia "Darček pod stromček" a šup k našim zopakovať celú procedúru.



Polomŕtvy sme sa vracali domov. Eron bol vybláznený, od rodičov dostal aj darček. Sušené prasačie ušká. Jaj, ako sa tešil.

Prvý sviatok vianočný sme šli do kostola a po omši sme boli pozvaní na obed ku kamarátom. Vierka Sz. piekla kačicu, no verte mi - bola nebeská. S kapustičkou a knedličkami. Mňam. Znovu som na sebe, na štastie, mala úzke gate. Takže pohodička. Horšie bolo, keď sme hneď odtiaľ sa presunuli ku babke na večeru. Bola kačica s kapustou... Ale bolo to dobré. Aspoň mám zas absolvovanú na rok kačicu. Inokedy sa k tomu nedostanem.

Pokiaľ sa nemýlim, v pondelok sme šli k mamine na obed, tradične sa tam stretla šíršia rodina. Natentokrát to bola taká užšia šíršia rodina, ale bolo fajn.

V utorok sme sa šli s Tonkom čavargovať do Bratislavy. Nostalgicky sme sa vybrali autobusom, už len z toho dôvodu, aby sme sa mohli staviť v Plzenskom dvore na pivku. Prešli sme mesto krížom-krážom a večer, keď sme už odpadávali, odplazili sme sa na Bajkalskú na autobus. Ten jeden beťár mal mať odchod 45 a 42 odišiel. Museli sme tam mrznúť 20 minút. Samá romantika.



V stredu som odškrabala ešte pripálený olej z kachličiek pri šporáku - to som pred sviatkami nestíhla. Ďalšie dni som sa odhodlávala na vysávanie, ale nepodarilo sa mi prinútiť sa. Posledný voľný deň som pomohla Tonkovi s inventúrou v poľovníckom obchode (Eron sa tam skamarátil s levom). Za deň sme aj skončili. A dnes - v utorok - 3. januára som nastúpila. Šéf ma vítal s tým, že dnešný deň chápe ako rozbehový, ale bohužiaľ počet a obsah mailov ma hneď naštartovali na plný výkon.

Keby Ste mali chuť pozrieť si viac fotiek, navštívte môj fotoalbum na foto.orflex.sk: http://foto.orflex.sk/Privat/Vianoce/list.html