Nevideli ste moju pamäť? Stratila sa!

Nikdy som sa nevyznačovala dobrou pamäťou. Básničku do školy som si drvila niekoľko dní, aj tak to nebolo ono. Nie preto, lebo som nechcela, jednoducho to nešlo. Je pravda, že matematiku som sa nikdy neučila. To sa dalo odvodiť logicky krok za krokom. Matiku keď pochopíš, nemusíte sa to učiť. Hovorí sa, že sa to vylučuje - rozmýšlať logicky a mať dobrú pamäť.

Možno je to aj určitá dávka roztržitosti. Každopádne je to smutné, že predvčerom Tonko to už nezvládol a vyhlásil, aby som si kúpila niečo na svoje závity.

Slabosť v tomto smere má však určitým spôsobom aj výhody. Vždy sa dobre pobavím na všetkých vtipoch - totiž si nepamätám pointu. Keď sa snažím povedať vtip, pobavia sa ostatní, lebo pretransponujem myšlienku vtipu tak, že to už nie je smiešne alebo v lepšom prípade hneď začnem pointou.

Ale späť k podstate. O čom som pôvodne chcela písať? :)

Už minule som rozmýšlala, že poprosím mamu, aby mi preštudovala tabletky na pamäť. Ona je v liekoch doma - chcela byť lekárnička. Dnes som išla ale kúpiť obed a oproti v lekárni som sa stavila kúpiť Tonkovi špeciálnu zubnú pastu na ďasná. Pred zaplatením mi napadlo, že som niečo ešte z lekárne chcela. Tak som povedala lekárničke, že hneď si spomeniem. Asi minútu som tam stála - a úspešne: Tabletky na pamäť, prosím. V lekárni hneď prepukla výborná nálada. Skrátka show.

Preto Vás láskavo prosím majte so mnou trpezlivosť. Píšem si všetko, ale je možné, že si nebudem pamätať, kde som nechala svoj debilníček.

Zatiaľ to je všetko. Keď sa mi po užívaní bylinkových kvapiek viditeľne (keď sa to dá takto povedať) zlepší memória, budem Vás o tom informovať.