Čo som všetko postíhala

Nakoľko na tejto stránke je množstvo fotografií, čakajte prosím, kým sa stiahnu. Ďakujem.

Tento víkend som mala hodne dlhý. V podstate nebol o nič dlhší, ako tie ostatné, len toľko vecí som postíhala, ako inokedy za celý mesiac. Samozrejme zoznam, čo som všetko naplánovala a nestíhla by bol rádovo dlhší, ale koho zaujíma, že som zase neumyla okná a ešte nemám darčeky a pod.

Sobota. Ráno nakupovanie, niečo na obed, minimálne úpravy v byte. Kamarátka Daniela mi zavolala, že ide do Bratislavy za našou učiteľkou violončela, potrebuje od nej nejaké noty. Že či nejdem s ňou. A čo by nie...





Stretli sme sa s pani učiteľkou Procházkovou u kamarátky, kde nacvičovali čellisti - bývalí kolegovia a kolegyne na koncert. Zas a znovu som zistila, ako letí ten čas. Malý Tomáško má už čoskoro 18 rokov a meria ... do toľkých ani neviem narátať.



Skončili sme vizitu, tak som navrhla, aby sme šli sa pozrieť do IKEI. Ja tam vždy niečo nájdem. Len keby tam toľko ľudí nebolo. Nebolo kde parkovať, autá stáli aj na hlavnej ceste a čakali, aby mohli odbočiť na parkovisko. Dlhá rada. Strašné, skoro som to vzdala. Ale keď sme šli my, tá situácia ešte nebola taká dramatická oproti tomu, aký bol stav, keď sme odchádzali. Mali sme štastie, aj pri pokladni sme relatívne rýchlo skončili.

Tonko môj má absolútne najnegativistickejší (to je vyjadrenie jeho antipatie voči veci) názor na Fast Food. V podstate aj ja, ale sem tam, vrámci potvrdenia si našej teórie dokážem sa povzniesť a natlačiť si do seba s kamarátkou hodne nezdravý hamburger.



Tonko zatiaľ čistil hlavy praryby jesetera volšského (vizy). Prípravujeme sa už na vianočné tradičné halászlé. Tajomstvo tohto gastronomického veľdiela je v tom, že sa musí pripravovať z čo najviac druhov rýb. My sme ho s Danielkou v pozadí duševne podporovali (pri vínku).





21*00 - zazvonil telefón. Kontrola: A bola si voliť? Sakra - zabudla som. Ako je to možné. Poď kuťuš, ideme voliť. (Kuťuš je psíček po maďarsky). Rodinný výlet do neďalekej volebnej miestnosti. Povinnosti vykonané - môžeme ísť spinkať.

---

Nedeľa sa začala tradične: ráno kostol. Keďže sme mali doma dobré, čerstvúčke rybacie hlavy, rozhodli sme sa uvariť polievku. Po obede sme sa prešli ku sesternici do Borše. Majú tam taký pekný Kauntrisalón (čítaj Country salón). Dali sme si varené vínko, pokukali sme koníky a šup domov.







V aute sme mali tie rybacie hlavy, museli sme sa u našich zastaviť a hodiť ich do veľkého mrazáku. Tak sme si aj tam dali pivko (viem, viem, malo by sa to obrátene, najprv pivo, potom víno). A keď sme tam už boli, tak sme sa aj navečerali.





Ako sme sa vrátili, tak ešte prišla Daniela na chvíľku. Na druhý deň ráno odchádzala do roboty - je prvou violončelistkou v banskobystrickej opere. Tak sme si ešte hodili kec a zase bola noc. Akurát odchádzala, keď sa stavil sused, ktorému Tonko sľúbil nejaké tie jeseterie hlavy. Bol len chvíľku, hneď odišiel. Už sme sa chystali spinkať, keď sa stavili brat Miky s frajerkou Lili. Sú strašne zlatí. Otvorili sme si fajnové rozé a trochu sme si pokecali.



Ešte som ich s fifakom odprevadila domov a po tom všetkom sme sa konečne dostali do postele.