Krst v kufri

Ako dopadol krst knihy?

Mierny stres, taký zdravý, v kufri 5 litrov červeného vína a knihy na predaj. Situácia ideálna až po krížovatku Oravská - Košická. Tam sa to stalo. Rachot v batožinovom priestore a už to bolo. Knihy vo víne. Rezervné koleso tiež.



17.17h: Konečne doma, rýchlo vybehnúť na poschodie pre psa. Expres venčenie spojené s vyťahovaním premočených vecí z kufra, aby sa víno neodparovalo - mesiace by sme asi spomínali. Koberček na balkón, rozbitý demijon na vyhodenie, stratený pes, stres č. 1. Skoro ako básnička. A vtedy zazvonil telefón. Oznámiť či neoznámiť víno. Rozhodnutie: oznámiť, stres č. 2.

17.43h: Kúpeľka, čerstvo vybehnuté očko na pančuchách, no nevadí.

17.58h: Konečne som dobehla do kultúraku, na miesto činu.

Takto hekticky sa to začalo. Odovzdala som foťák tatinovi, dohodli sme sa s organizátormi ako - čo približne. A môže sa začať. Privítali nás organizátorky, p. Poláková a p. Lieskovská.





Krst moderoval Gábor Strešňák. Kamarát, kolega a archivár, ktorý mi s tou knihou pomáhal aj pri písaní diplomovky, z ktorej sa táto kniha zrodila. Bola som rada, celá miestnosť bola plná, pohodová atmosféra. Dokonca prišiel aj primátor mesta, jeho zástupkyňa a ďalší významní ľudia.







Porozprávala som o krste v kufri, tak som vymyslela iný spôsob krstu. Na poslednom tzv. krste, kde som bola, krstili Tonka za lovca jeleňov. To sa robí tak, že si musí klaknúť cez obeť a palicou, alebo hrubšou holou vetvou ho vyšibú. Téma VETVA reže aj do rodokmeňov, tak som si zobrala vianočnú vetvičku a krstili sme s Gáborom na poľovnícky spôsob. Trochu netradične.



Porozprávala som, ako som sa stala autorokou (lepšie povedané spoluautorkou) riadne vydanej knihy. Moc som do toho nemiešala odborné veci. Skôr som hovorila o osobnom prežívaní zrodu veľkého projektu. Ľudia počúvali a prežívali to so mnou znovu.



Prešli sme na štýl otázky a odpovede. Najprv sa pýtal Gábor, potom ľudia. Skoro všetci mali ako-také skúsenosti so zostavením vlastného rodostromu. Viacerí mi ponúkli, že v prípade, keby som sa rozhodla pre pokračovanie, dajú mi tipy na nejaké nové zdroje. Jedna pani má knižku, kde je uverejnený maľovaný rodostrom skladateľa J. S. Bacha.









Na chvíľku upriamte prosím Vašu pozornosť na zástupcov mládeže v poslednom rade: kamaráta Andrása (to máš za to) a kamaráta Zsolta, ktorý sa nechtiac schováva.



Pri tejto téme nemôže chýbať ani najnovšia generácia. Bývalá spolužiačka Katka so synčekom. Na konci posedenia som bola zasypaná kvetmi. Ľudia si kúpili aj knižky, aj som spravila miniautogramiádu. Organizátori prichystali aj pohostenie (naštastie tých 5l červeného vína nechýbalo). Bolo to super.





Ďakujem organizátorom, Mestskej knižnici v Senci, Kníhkupectvu Effect a Združeniu Senec a okolie, že mi umožnili takto honosne prezentovať našu knižku. Ďakujem publiku, že ma prišli podporiť. Dúfam, že knižka im spríjemní zimné večery a nájdu v nej nové výtvarné inšpirácie pre svoje rodostromy.

A potom, aby mi sláva nestúpla do hlavy, som šla s Tonkom pucovať auto...



Tak tak to bolo.

Viac fotografií na stránke foto.orflex.sk