Jazvečík Eron, náš spolubývajúci

Volám sa Eron, bývam so Zuzkou a Tonkom v Senci. V podstate sa mám dobre. Teraz mám už nejaký rok aj päť mesiacov. Mám za sebou už niekoľko skúšok a už aj prvé slečny. :-) Nasledovná fotka je moja prvá fotka, tu mám deväť týždňov:



Keď som bol menší, mohol som spinkať na gauči a mal som ešte také dobré hračky. Mäkkulinké, chlpaté, gumené, malé, veľké. Dnes mám už svoju posteľ, na gauč nemôžem a jedinou mojou hračkou je tenisová lopta, lebo tú nerozžužlem za 20 sekúnd. Jedna mi vydrží tak dva mesiace.









Loptičku môžem hrýzkať, nadhadzovať si, kopať. Ale najradšej ho schovávam kade-tade a potom štekám, aby mi ho odtiaľ vybrali. Gazda sa vždy postaví a príde ku mne. Je to sranda. Keď tú loptu schovám ku káblom od počítača, to sa mu až tak nepáči. Gazdinke zas vadí, keď sa hrám pod sušiakom. Nepochopí, že ma baví zamotávať sa do čistého prádla.





Už som sa naučil chodiť okolo kvetináčov ale aj skočiť do vane. To však praktizujem len v prípadoch, keď ma nikto nevidí.



HOP dnu - HOP von:





Gazdinka má stroj na teplo. Len keby toľko s ním nechodila hore-dole.



Raz sa mi stalo, že som sa zamotal do rukáva gazdinej košele. Chvíľku to bola zábava, ale postupne som sa už nemohol ani pohnúť. Hral som sa na tuleňa. Chvíľku ma to bavilo, ale potom už nie. A keď gazdinka prišla domov, tak si šla pre foťák a fotila ma. Až potom ma vyslobodila.



Najradšej však chodím do lesa. Niekedy pôjdeme skoro ráno, väčšinou v nedeľu, keď máme všetci čas. Vezmeme si dobrôtky na opekanie a raňajkujeme v lese.



Chodíme aj poľovať s Tonkom a veľkým bratom Fredom. On tiež má poľovnícke skúšky.



Toto je moja najobľúbenejšia fotka. Vyzerám taký veľký...



Už som sa tu raz objavil na tomto blogu. Keď budem veľký, budem IT špecialista.