Rodokmene a ja

Vyzerá to super profícky, ale bola to náhoda. Vlastne to bude aj téma minikrstu mojej knihy: AKO SOM SA STALA AUTORKOU NORMÁLNE VYDANEJ KNIHY s názvom Rodové postupnosti a ich grafický vývoj. Štastnou náhodou. Stretla som sa so správnymi ľuďmi, ktorí ocenili moju teoretickú diplomovku: boli to genealogovia (genealógia znamená rodopis a genealógovia sa zaoberajú s tzv. rodokmeňami).

Je pravda, že tiež zaujímavé, ako som sa dostala k takejto genealogickej téme na Vysokej škole výtvarných umení. Bolo to teda takto, počúvajte:

Vybrala som si na praktickú diplomovku spracovanie rodinných dokumentov, vzťahov a fotografií na multimediálne CD. To znamená, že som si musela spraviť grafiku, naprogramovať CD a obhájiť. Teoretická diplomovka mala byť v súvise s praktickou, takže vedúci katedry, mnou veľmi ctený pán profesor Longauer (odvtedy Ľubo :-) vymyslel, aby som spracovala grafický vývoj rodokmeňov.

Neobstála námietka „Však ja nie som genealóg ani historik ani nič podobné.“ Som výtvarníčka a musela som šéfa poslúchať. Navštívila som budapeštianske archívy a knižnice, Viedeň a vlastne celé šíršie okolie. Napríklad mesto Martin. Tam v Slovenskej národnej knižnici sídli Kabinet genealógie SNK v Martine. A v kabinete má sídlo aj Milan Šišmiš. Úžasný človek, kamarát, ktorý mi veľmi pomohol. Pozbieral nejaké rodokmene (správne sa rodokmene terminologicky rozlišujú podľa typu). Mala som diplomovku zachránenú. A čo mi Nebo neposlalo? Pridelili mi za oponenta profesora Nováka, ktorý napísal tie knihy o heraldike. Prišiel osobne na moje obhajoby, za čo mu veľmi ďakujem. Navrhol na konci oponentského posudku, aby som svoju prácu poslala do SGHS (Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť). Tam majú súťaž o najlepšiu genealogickú prácu. Víťaznú prácu vždy publikujú. Tak som to tam poslala a prišla mi odpoveď, že moju diplomovku vyňali zo súťaže a idú to rovno vydať. Radosť a šťastie, metrové skoky a pod.

Prešli 3 roky, možno aj trochu viac. S Milanom Šišmišom sme pozbierali ešte ďalšie obrázky, redigovali text (úprimná vďaka Milanovi za terminologickú a jazykovú korektúru a vôbec za všetko). Celé sme vylepšili, ja som to zalomila, spravila obálku a je to na svete. Také jednoduché.

A teraz o peniazoch. Áno, je to tak. Nie je to lacná vec. Ďakujeme všetkým sponzorom, ktorý nám umožnili vydať túto knižku.

Mám aj taký restík, za ktorý sa veľmi hanbím a pred celým svetom sa chcem verejne poďakovať môjmu otcovi: Gabrielovi Agárdymu, ktorý ma v tom podporoval hlavne pri získavaní finančných prostriedkov. Pomáhal mi dokonca aj fotiť obrázky a ja som naňho úplne zabudla ako pri zozname autorov fotografii ako aj pri viacstranovom ďakovnom zozname. A pritom si zaslúži byť uvedený na prvých miestach. Prepáč Oci (Bocs Papa).

O tom všetkom a ešte aj o iných veciach Vám porozprávam na minikrste 30. novembra 2005 (v stredu) v Senci v kultúraku na poschodí o 18.00 hodine. Srdečne Vás pozývam.

--+ link na článok krstu +--



Tento rodokmeň bol prvý, ktorý sa mi dostal do ruky. Celkom inšpirujúci Adam ako predok. Dosť naturalistické, čo vyvolalo ešte väčší zápal pre tému u môjho vedúceho ateliéru.



A toto sú ukážky z mojej praktickej diplomovky, multimediálneho CD s rodinnými fotkami a dokumentami. Nechcem sa chváliť, ale je to pravda: táto práca sa páčila aj bratislavskému primátorovi Jozefovi Moravčíkovi a to natoľko, že mi v roku 2001 udelil cenu Mladý výtvarník roka. Ale to je už iná rozprávka.